Myšlienkový experiment č.1: Možnosti

Autor: Ľubomír Harmanovský | 7.2.2012 o 13:30 | Karma článku: 5,33 | Prečítané:  653x

V každodennom živote sa stretávame s možnosťami. Kedy vstať, kedy ísť spať. Či si zacvičiť alebo si zahýriť. Čo dáme na seba, čo dáme do seba. Kam pôjdeme a kde radšej nezostaneme. Koho budeme mať radi, koho nie. Takmer všade samé možnosti. Každé rozhodnutie, ktorým si vyberáme konkrétnu možnosť, ovplyvňuje našu súčasnú i budúcu situáciu. Z toho vyplýva, že kvalita nášho života je ovplyvnená našim výberom, ktoré nám život dennodenne ponúka. Osobne považujem za dôležité si uvedomiť čo najviac alternatív, ktoré máme k dispozícii.

 

Aké možnosti vnímame?
Každý iné. Pre ilustráciu: V súčasnosti sa hovorí často o potrebe zmeny. Aké možnosti vás napadajú pri slove “zmena”?
- zásadná politická zmena
- osobnostna zmena
- ekonomická
- zmena počasia
- ekologická zmena
- zmena energeticka
- zmena kondície
- zmena ľudí
- komplexná systémová zmena
- a mnoho mnoho iných podnetov na zmeny

V tieni goríl dnes rezonuje výrazne politická zmena, enviromentalisti vidia zmenu inak, horolezec v snežnej búrke o zmene premýšľa po svojom a niektorí z nás necítia potrebu zmeny vôbec (o potrebe sťažovania sa inokedy).

Na príklade môžeme vidieť, že možnosti, ktoré vnímame sú často výsledkom osobných skúseností, priorít, aktuálnych podmienok, zdravotného stavu a iných faktorov.

Považujem za výhodné vedome zvážiť ponúkané možnosti z osobnej perspektívy a konkrétnej situácie. Ich prínos pre seba či okolie a takisto naše schopnosti na jej realizáciu. Je potrebné obsiahnuť nielen súčasný dopad nášho výberu, ale pozrieť sa aj z dlhodobejšej perspektívy. Napr.: dať si raz za čas hamburger je v poriadku, zdravé telo to spracuje bez újmy. Stravovať sa fast-foodom dlhodobo má neblahý vplyv na naše zdravie (a kvalitu života). Na to nepotrebujeme doktorát z medicíny ani psychológie.

Aké možnosti si vyberáme?
Väčšinou sme lenivý. Niekto viac, niekto menej. Táto vlastnosť má vplyv na náš výber z možností, ktoré máme k dispozícii. Jej prejavom je napr.: odkladanie povinností, cesta menšieho odporu, priemerný výkon, nechuť byť aktívny, pasivita...

Nie je ťažké odhadnúť rozdiel medzi výberom človeka pasívnejšieho a aktívnejšieho. Jeden bude častejšie hýriť, druhý cvičiť. Jeden si nedá na raňajky nič, druhý ovsené vločky. Pasívny bude pozerať TV, aktívny pôjde kina. Pasívny sa zmieri so svojou slabou výplatou, aktívny hľadá cesty ako situáciu vylepšiť. Niekto sa so svojim hnevom stotožní, aktívny človek hľadá jeho príčiny a cesty ako ho zmierniť.

Ako sa rozhodujeme?
Vieme sa učiť, máme pamäť a logické myslenie. Prevažne tieto vlastnosti bývajú kľúčové pri rozhodovaní. Skúsenosť spolu s reakciou na situáciu vytvárajú v pamäti ale i v podvedomí vzorec (akcia-reakcia). Pri podobnej situácii máme sklon reagovať práve na základe skúsenosti, pamäti či podvedomého vzorca.

Tak ako logická aj emocionálna zložka vplýva na naše chovanie. V bežnom živote a rozpoložení, ktorý je zameraný na rozumové vnímanie sveta, je vplyv pocitovej časti osobnosti zväčša prehliadaný. Do “hry o víťaznú reakciu” vstupujú emócie najmä vo chvíľach, keď  sme citovo “pohnutí” a dostanú sa mimo kontrolu rozumu. Vtedy jednáme “emocionálne”, nepremýšľame nad dôsledkami našich činov, neuvedomujeme si naplno čo robíme ani príčiny tohoto chovania (hnev, žiarlivosť, zaľúbenie, nenávisť, afekt, amok...).

Tieto základné rozhodovacie mechanizmy majú svoje výhody i nevýhody. Výhody sa sa prejavujú pri aktívnom výbere možností. Nevedomý, pasívny výber z možnosti vedie k znižovaniu kvality života - nevýhodám.

Ako si vybrať správne?
Ak máme čas. Skúsme popremýšľať, aké alternatívy nám daná situácia ponúka. Zvážiť prospešnosť a neprospešnosť. Podobné zhodnotenie môžeme urobiť aj s našou emočnou zložkou (závisí od jednotlivca a jeho schopnosti ju vnímať). Predstavme si jednotlivé možnosti a sledujme ako sa pri tej predstave budeme cítiť.

A keďže sme tvor celistvý (resp. máme na to kapacitu), môžeme medzi “výsledkami” takéhoto výberu hľadať zdravý konsenzus. Optimálne je, keď náš výber bude vyvážený logicky aj emočne.

To isté môžeme urobiť aj so súčasnou situáciou a zhodnotiť stav nášho života. Identifikovať miesta s ktorými nie sme spokojný (frustrácia, financie, bývanie, vzťahy, zdravie...) a hľadať cesty ako to zlepšiť. Tú najkvalitnejšiu možnosť premeniť na rozhodnutie a cieľavedome, trpezlivo nasledovať.

Má to však háčik. Toto rozhodnutie nestačí iba objaviť, je treba sa s ním stotožniť a pracovať na ňom. Ak má byť pevné, trvalé a funkčné je potrebné urobiť z neho návyk, rutinu. Na to existuje tiež veľa možností, to už však nechám na vás. Nápoveda: psychológia, programovanie podvedomia, riadená meditácia...

Premyslime si to. Precíťme to. Vyberme si. Naprogramujme sa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?